04.07.2013 20:08
Všetko to začalo 30. mája večer. Vlak mi odchádzal 22:15 z Košíc. Otec išiel so mnou. Mali sme 2 plné ruksaky, tašku s notebookom a skladaciu stoličku. Po príchode na stanicu nasledovala kúpa jedla na cestu a urýchlený presun do vlaku, ktorý tu na nás už pomerne dlho čakal. Našli sme ideálne miesto v prázdnom kupé, pozaťahovali záclony a pripravili sa na dlhú cestu do Pardubíc. Zrazu zaznelo hlásenie, že vlak bude meškať 10 minút. Nám to bolo ale jedno, pretože v Pardubiciach mal ísť náš plánovaný osobný vlak asi tak o hodinu. Väčšinu cesty som nerušene prespal, keďže nikto do kupé nepristúpil. Po príchode do Pardubíc sme vošli do stanice a hľadali ďalší vlak. Náš plán bol ísť osobákom do Starých Jasenčan. Na tabuli sa akurát nachádzal vlak, ktorý mal cieľovú stanicu Chrudim. Takže sme predpokladali, že to je náš vlak.
Sadli sme do vlaku a čakali na odchod. Keď som ale uvidel vo vlaku, aké zastávky to ukazuje, tak niečo nebolo v poriadku. Zapol som mapy v mobile a zistil , že ten vlak síce ide do Chrudimy, ale obchádzkou, takže nestojí v Starých Jasenčanoch. Nakoniec sme to ale nechali tak. Mali sme dosť veľa času, tak padlo rozhodnutie, že pôjdeme do Chrudimy a potom sa budeme vracať naspäť inou trasou. V kuse ale pršalo, tak sme v Chrudime zavítali iba do potravín.
Onedlho nám išiel vlak, tak sme chvíľu počkali na stanici. Nastúpili sme do vlaku, cesta netrvala dlho a už sa vystupovalo v Starých Jasenčanoch. Išli sme smerom do dediny, pršalo, tak najlepší nápad bolo schovať sa do autobusovej búdky. Rozmýšľali sme, čo budeme robiť a pri tom si nalievali energeťák do poldecákov na dobitie energie. Nakoniec sme v tej búdke ostali minimálne hodinu a čakali, kým prestane pršať.
Naše prosby boli vypočuté. A ako sme sa dali na cestu na letisko, tak vtom priletel Gripen a robil okruhy nad letiskom, až napokon pristál. My sme pokračovali cez dedinu až na koniec. Začínala kvázi poľná cesta v našom prípade tzv. tankodrom.
Slušnú chvíľu nám trvalo prebrodiť sa cez blato, kým sme sa dostali k plotu letiska. Tam už nás vítali známe tváre. Zložili sme zo seba veci a pokecali sme si. Minulý rok nám na fotenie príletov poslúžil neďaleký kopec.
Teraz ten kopec bol poriadne zarastený trávou. Takže sme si museli vyšliapať cestu až na kopec. Po úspešnom zdolaní kopca sme mali ideálne miesto na fotenie pristátí, keďže rebrík ostal doma.
Priletela akurát Alca 6067, ktorá pristála a Alca 6064, ktorá aj zalietala ukážku. Po nich nasledoval Gripen 9235, ktorý taktiež zalietal ukážku a pristál. Všade v tráve, kam som sa len pozrel, sa hemžili slimáky. Nedalo mi to a nejakého som si musel odfotiť.
Ďalšie prílety sa ale konali z druhej strany proti vetru. Tak nasledoval presun ďalej, najprv som skúsil fotiť z rozvodnej skrine, ale to bolo stále ďaleko od dráhy 09, tak sme sa nakoniec presunuli na naše zvyčajné miesto oproti veľkému pódiu. Počasie bolo dobré, svetlo vynikajúce, už len lietadlá to chcelo. Tie ale nie a nie priletieť. A tak sme mohli maximálne počítať pristátia Zlínov, prílet Delfína a odlet Rakúskej Cessny. Po tom všetkom sme sadli do auta k známym, Vladovi a Majke, ktorý prišli podvečer a odišli do Blata (nie kaluž blata, ale dedina). Tam na nás už čakal penzión.
Druhý deň ráno začal cestou pešo z Blata na letisko. Išli sme ale inou cestou, ktorá končila v poli za letiskom, kde sme stretli kolegov. Mali namierené krížom cez pole na naše zvyčajné miesto. Tu si chceli nechať len autá. Tak sme išli s nimi. Oni ale na rozdiel od nás mali vysoké gumáky. Tak sme len opatrne prešli zorané pole, očistili sa na druhej strane a pokračovali k plotu.
Program dňa bol celý improvizovaný. Čakalo sa hlavne na prílety warbirdov. Ale jediné, čo prilietalo, boli kvapky vody. Armáda s tým nemala problém, takže lietal Gripen, Alca, Mi-24, zažili sme hromadné prelety Zlínov, pekné vystúpenie Mustanga, lietal Košický Retro Sky Team, L-39 Albatros, Flying Bulls, Klemm 35, Fw-44. Celý deň pršalo a keď nepršalo, tak kropilo. Bolo asi pol piatej, keď sme sa vydali na cestu do Blata. Išli sme celý čas okolo plotu, lebo druhá cesta bol už len tankodrom. Po ceste ešte lietal L-29 Delfín a Mi-24. Dostali sme sa až na cyklotrasu, po ktorej prišli koľaje. Nasledovala opatrná chôdza po nich a príchod na stanicu Staré Jasenčany. A odtiaľ už pekne po ceste do Blata. Večer nasledovalo sušenie všetkých vecí. A bolo ich dosť. Našťastie nám zapli kúrenie.
Posledný deň sme išli spolu s Vladom a Majkou autom za letisko. Auto sme nechali na konci dediny a ďalej pokračovali pešo cez starý známy tankodrom. Tentokrát to ale bolo asi najhoršie. Dorazili sme konečne na naše zvyčajné miesto a zložili si veci. Našťastie nepršalo.
Program bol skoro taký istý ako v sobotu, akurát lietal MiG-15, ktorý krásne kondenzoval. Po skončení programu sme sa zbalili a vydali sa na cestu k autu. Posledné stretnutie s tankodromom bolo náročné, skoro som tam nechal botasky. Nakoniec sme to zvládli a vyčistili ich už pri aute.
Vlado s Majkou nás autom zobrali až do Piešťan. A to sme mali veľké šťastie, pretože stanica Kolín bola pod vodou a boh vie kedy by sme sa dostali do Košíc. Z Piešťan nám mal ísť vlak pol hodinu po polnoci. Pozvali nás na byt a pohostili. Potom nás Vlado ešte odviezol autom na stanicu. Týmto im chcem srdečne poďakovať. Nastúpili sme na vlak, ktorý mal len 10 minútové meškanie a našli si miesto. Ani som nedúfal, že budeme sedieť, ale nakoniec nebol problém. Väčšinu cesty sme prespali.
Akciu celkovo hodnotím kladne, napriek tomu, že počas celého pobytu pršalo. Bohužiaľ som veľmi sklamaný, že som nemohol vidieť B-17 a P-47. Snáď nabudúce. Pred organizátormi ale klobúk dolu. Vedeli pekne zhotoviť program aj s tým, čo mali momentálne k dispozícií. Dúfam, že budúci rok sa všetko vydarí a organizátori nám to všetko vynahradia tak, že nám všetkým spadne sánka.
Kopletnú galériu nájdete tu:
